Obsah

Matica rizík je pravdepodobne najpoužívanejší nástroj riadenia rizík na svete. Je aj jedným z najkritizovanejších v odbornej literatúre. Tieto dve hodnotenia som nevybrala náhodou, a práve to rozdielne hodnotenie stojí za to rozobrať, lebo väčšina firiem maticu používa, no málokto pozná jej limity.

Začnime obrazom. Máte maticu, kde sa pravdepodobnosť násobí dopadom, a dve riziká vám padnú do tej istej oranžovej bunky s číslom 12. Jedno je drobná chyba vo fakturácii, ktorá sa stáva často a stojí pár eur. Druhé je výpadok jediného kľúčového dodávateľa, ktorý sa stáva zriedka, ale dokáže firmu položiť. Matica vám hovorí, že sú rovnako vážne. Zdravý rozum vám hovorí, že nie sú. Komu veríte?

Najprv férovo: prečo je matica taká obľúbená

Skôr než ju budem kritizovať, treba uznať, prečo ju takmer každý používa. Je jednoduchá, pochopí ju každý za minútu. Je vizuálna, na jednom obrázku vidno, čo je červené a čo zelené. Je rýchla a nevyžaduje dáta ani štatistiku. A čo je v praxi možno najcennejšie, núti ľudí o rizikách hovoriť. Často je tá diskusia, ktorá pri vypĺňaní matice vznikne, užitočnejšia než samotné výsledné číslo.

Matica má teda svoje legitímne miesto. Odborná literatúra, ktorá ju kritizuje, väčšinou nehovorí „zahoďte ju”, ale „poznajte, čo robí a čo nie”. Presne to si poďme prejsť.

Problém 1: Násobiť hodnoty v matici nie je matematika, je to klam presnosti

Väčšina ľudí si nevšimne jeden zásadný problém: hodnoty v rizikovej matici nie sú skutočné čísla. Keď pravdepodobnosti priradíte stupeň 3 a dopadu stupeň 4, výsledok „12” vyzerá ako výsledok výpočtu. V skutočnosti ním nie je.

Tieto stupne sú len poradové označenia pre „nízke, stredné, vysoké” prepísané do čísel 1, 2, 3. Hovoria iba to, že „vysoké je viac ako stredné”, nie však o koľko viac. A práve to je kľúčový rozdiel.

Poradové hodnoty sa nedajú zmysluplne násobiť. Predstavte si dve riziká: prvé má pravdepodobnosť 1 a dopad 5 (výsledok = 5), druhé má pravdepodobnosť 3 a dopad 3 (výsledok = 9). Matica vám povie, že druhé riziko je závažnejšie. Ale je naozaj katastrofický dopad s nízkou pravdepodobnosťou menej vážny ako dve „stredné” hodnoty? Nie nevyhnutne, záleží od kontextu, a maticu to nezaujíma.

Číslo v bunke vyzerá objektívne a presne. Je to však len ilúzia, súčin, ktorý predstiera exaktnosť, akú v skutočnosti nemá.

Problém 2: Matica zjednodušuje príliš veľa

Realita rizík je jemná a plná odtieňov. Matica je hrubá mriežka s niekoľkými políčkami. Keď do troch alebo piatich stupňov „dopadu” natlačíte celé spektrum možných škôd, obrovské rozdiely sa stratia, splynú do jednej bunky.

Konkrétny príklad: strata tisíc eur aj strata milión eur môžu pri hrubo nastavenej stupnici obe skončiť ako „vysoký dopad”. Z pohľadu matice sú tieto dve situácie rovnaké. Z pohľadu firmy je to priepastný rozdiel.

A nejde len o intuíciu, je to zdokumentovaný problém. Najznámejšia Coxova analýza rizikových matíc ukázala, že typická matica dokáže správne a jednoznačne porovnať len zlomok náhodne vybraných dvojíc rizík. Pri ostatných buď priradí rovnakú závažnosť veciam, ktoré sú v skutočnosti veľmi rozdielne, alebo, čo je horšie, poradie priorít dokonca otočí. Nástroj, ktorý má pomáhať s rozhodovaním, tak časť rozhodnutí urobí za vás zle.

Problém 3: Matica skrýva, čo nevieme

Keď do matice zapíšete „pravdepodobnosť: stupeň 3”, pôsobí to, akoby ste to vedeli. Väčšinou to však len odhadujete a za mnohými takými číslami sa skrýva jediný reálny zámer: „netuším, dám stred, nech to vyzerá vyplnené.”

Matica tento rozdiel nevidí a nezaznamenáva. Bodový odhad založený na tvrdých dátach a odhad postavený na dohadoch vyzerajú v bunke identicky. Obe sú číslo, obe vyzerajú dôveryhodne a obe vstupujú do výpočtu rovnako.

A práve tu je skryté nebezpečenstvo. Rozhodnutie postavené na čísle, ktoré v skutočnosti znamená „neviem”, je rizikovejšie než úprimné „toto nedokážeme spoľahlivo odhadnúť.” Prvý prípad vyvoláva falošnú istotu, druhý prinajmenšom núti ľudí premýšľať, ako neistotu znížiť alebo zohľadniť.

Problém 4: Matica nevidí riziká ako celok

Matica hodnotí každé riziko samostatne, akoby ostatné neexistovali. Každé dostane svoju bunku, svoje číslo, svoju farbu. Problém je, že realita takto nefunguje.

Riziká sa navzájom ovplyvňujú, spúšťajú a zosilňujú. Jedno riziko môže byť spúšťačom druhého, to môže zhoršiť tretie, a výsledok je oveľa závažnejší, než by naznačovalo hodnotenie každého rizika zvlášť. Tucet „zelených” rizík, ktoré nastanú súčasne, môže vytvoriť situáciu, ktorá je hlboko červená.

Matica tento súbeh jednoducho nevidí. Nemá mechanizmus na prepojenie buniek ani na kumuláciu efektov. Riadi sa logikou „jedno riziko, jedna bunka”, zatiaľ čo firma v skutočnosti žije v sieti vzájomne previazaných udalostí, kde záleží nielen na jednotlivých rizikách, ale aj na tom, ako na seba reagujú.

Problém 5: Farebná bunka nahrádza premýšľanie

Predošlé štyri problémy sú technické. Tento je ľudský a v praxi robí najväčšiu škodu.

Scenár vyzerá takto: tím strávi pol hodiny dohadovaním, či je pravdepodobnosť stupeň 3 alebo 4. Dopíše číslo, bunka sa zafarbí na oranžovo a pre väčšinu ľudí je tým práca hotová. Riziko je „ohodnotené”. Lenže to najdôležitejšie sa ešte ani nezačalo.

Čo toto riziko reálne spôsobí? Aké máme ochranné opatrenia a skutočne fungujú? Čo zlyhá ako prvé, ak sa riziko naplní? Čas, ktorý padol na hádku o číslo, mal padnúť na premýšľanie o scenároch a na overenie, či sú naše opatrenia skutočne spoľahlivé.

A tu je jadro celého problému. Matica je dobrý začiatok rozhovoru, ale zlý koniec. Keď sa stane cieľom samým o sebe („máme vyplnenú maticu, hotovo”), zastaví presne to myslenie, ktoré mala naštartovať. Pri závažných rizikách je oveľa užitočnejšie siahnuť po nástrojoch, ktoré ukážu príčiny, následky a ochranné opatrenia, napríklad bow-tie analýza alebo FMEA, než vymýšľať číslo v bunke, ktoré síce vyzerá presne, ale nič zásadné nehovorí.

Čo s tým v praxi: maticu používajte, ale nepreceňujte ju

Záver tohto textu nie je „matica je zlá, prestaňte ju používať.” Je triezvejší a užitočnejší: používajte ju tam, kde má zmysel a poznajte jej limity.

Matica je dobrý nástroj na rýchle roztriedenie veľkého počtu rizík a na komunikáciu smerom k vedeniu, ktoré ocení prehľadný vizuálny prehľad. Na to ju pokojne využívajte. Ale dodržte niekoľko zásad, ktoré rozdielu robia veľa.

Definujte stupnice čo najkonkrétnejšie. Namiesto hmlistého „vysoký dopad” radšej „strata nad X eur” alebo „výpadok prevádzky nad Y dní”. Inak každý člen tímu číta tie isté slová inak a výsledky sú nespoľahlivé. Súčin pravdepodobnosti a dopadu berte ako hrubé zoradenie, nie ako presné vedecké meradlo. A hlavne nenechajte farbu bunky rozhodnúť za vás. Pri rizikách, ktoré môžu firmu vážne zasiahnuť, je číslo v matici len začiatok k skutočnej analytickej práci, nie jej náhrada.

Ak chcete zistiť, či vaše hodnotenie rizík nestojí len na matici a kde by sa oplatilo siahnuť po robustnejšom nástroji, na úvodnej konzultácii sa na to pozrieme spolu a navrhneme konkrétny ďalší krok, bez záväzku.